Verejná výzva vo verejnom záujme – verejné toalety!

29. júna 2020, Ana Lodhovna, Nezaradené

Deň strávený chodením po meste a náhly pocit potreby. Každý to pozná, všetci sa s onou situáciou vieme stotožniť. Rýchlo zbehnúť do podniku, v ktorom si objednáme a hľadáme nápis WC. Žiaľ, to je dnes jediná možnosť. Pre nás ženy nepochybne.

Verejné toalety, ako ich poznáme z minulosti, sú dnes mimo obzor, bohužiaľ. Nemá sa kto o ich chod starať. Nie sú totiž rentabilné. Z pohľadu podnikateľa je ich nenávratnosť evidentná, výdavky zahŕňajú ich prípadnú kúpu alebo nájom priestoru, vybudovanie alebo rekonštrukciu, energie, vodu, plat pre zamestnanca, ktorý tam nonstop bude. Príjmy, hoci existujú, sú minimálne. Niet sa čomu čudovať, že v minulosti funkčné, štátom riadené verejné toalety sú dnes zamrežované. Mestá sa k renovácii a znovuotvorení verejných toaliet taktiež nemajú. Z rozhovoru s Petrom Kornvalom, architektom verejných priestorov, bolo zrejmé, že mestské úrady vyjadrujú obavy v súvislosti s návratom využitia verejných toaliet: „Verejné toalety sa z dlhodobého hľadiska mestám neosvedčili. Okrem značných finančných nákladov boli verejné toalety najmä v nočných hodinách centrom miestnej kriminality non plus ultra. Prevádzka verejných toaliet by si vyžadovala policajný kruh okolo nich“, uviedol Kornval. ,,Na opačnej strane je však verejný záujem. Občania jednoducho podobnú možnosť mať potrebujú. Je to ale beh na dlhú trať s nejasným koncom.“ dodal.

Kto však možnosť navštíviť toaletu urgentne potrebuje, je Jozef Klányi. Aktuálne už piatym dňom vedie záškodnícku vojnu s televíziou Markíza, pred ktorou si medzi kríkmi a stromami rozložil stan a čaká na veľké víťazstvo. Napriek neskrotnému odhodlaniu, Jozef je tiež len človek a telesné potreby sa týkajú i jeho. Žiaľ, situácia je taká, že je nútený defekovať za svojim stanom. Či po sebe necháva ekologickú spúšť alebo ukladá svoje výlučky do igelitky, ako správny partizán v tyle nepriateľa, sa skupine investigatívnych novinárov zistiť nepodarilo.

Žiaľ, možnosti hygieny sú pri takomto vedení boja značne obmedzené a môžeme len s napätím čakať, kedy sa rozvinú zákopové choroby ako žltačka, brušný týfus a množstvo ďalších infekcií. Treba neodkladne zakročiť.

Andrea Laurincová